Emilio Ruiz del Rio
Riadky, ktoré si môžete prečítať nižšie, sú voľným prekladom úryvkov z knihy Emilia Ruiza del Río Rodando Por El Mundo (1996; 150 strán, ISBN: 84-605-5067-2), z kapitoly venovanej Dune. Text je prekladom zo stránky Dune: Behind the Scenes. Je mierne skrátený, hlavne o pasáže, ktoré mi nedávali zmysel - zrejme problém prekladu zo španielčiny.
Obsah |
Emilio Ruiz del Rio: Rodando Por El Mundo
Filmovanie Duny sa začalo 30.3.1983 v štúdiách Churubusco v Mexico City.
Projekt samotný začal v roku 1972 s producentom Arthurom P. Jacobsom; plánovalo sa nakrúcať v Juhoslávií alebo Turecku. Zakrátko ho však postihol infarkt a onedlho nato zomrel.
Potom nastalo niekoľkoročné obdobie, kedy šli práva z rúk do rúk, no ani jeden vlastník nebol schopný projekt rozbehnúť. V roku 1976 ich zakúpil producent Dino De Laurentiis a začal hľadať režiséra. Uzavrel kontrakt s Ridleym Scottom, ale pre názorové rozdiely a iné problémy sa stále prešľapovalo na mieste.
Pri filmovaní v Mexiku tamojšie obyvateľstvo prispievalo najmä manuálne zručnými robotníkmi, menej už technikmi. To však nevadilo, pretože štáb bol tvorený veľkým množstvom zahraničných špecialistov z Francúzska, Talianska, Španielska, Venezuely a USA. Toto heterogénne spoločenstvo dali dohromady a riadili producentka Raffaella De Laurentiis a pomocný producent José López Rodero.
Zatelefonovala mi Raffaella De Laurentiis s tým, že je v Madride s Davidom Lynchom, a že by bola rada, keby sme sa stretli, mohla ma predstaviť a ukázať režisérovi, ktorý by ma veľmi rád spoznal. Boli ubytovaní v hoteli Eurobuilding. Stretol som sa tam s nimi, osobne sa zoznámil s Lynchom a potom mi ponúkli spoluprácu na projekte Duna. S Raffaellou sme stanovili podmienky a ja som súhlasil. Z dôvodov, ktoré vedeli len oni, spoločnosťou, s ktorou som podpísal kontrakt, bola Conan II Productions, S.A., s dátumom 27.1.1984 a podpisom Raffaella De Laurentiis.
Súhlasil som vďačne, bez toho, aby som čo i len tušil, že táto vďačnosť bude na celý život. Pretože práve tento film, a žiadny iný, mi poskytol najväčšiu profesionálnu satisfakciu v mojom živote.
Pridelili mi mnoho práce. Tak som si priviezol zo Španielska i svoju asistentku a prvú vec, ktorú dostala na starosti, bolo vybudovanie môjho oddelenia. Najskôr s mexickými robotníkmi, tesármi, maliarmi a štukatérmi a onedlho - keď zvýšili množstvo práce, ktorú sme mali dokončiť - som prijal dvoch vynikajúcich španielskych tesárov, ktorí predtým boli v konštrukčnom oddelení.
Zmenšeniny, ktoré som pre Dunu vytvoril, boli:
Skalnatý útes
Palác v Arrakeene
Fregata Atreidov
Model priťahoval pozornosť okolia, ktoré pokrstilo môj systém modelov na "Emiliós miniature" - a tak ho volajú dodnes.
Prišlo sa pozrieť mnoho ľudí, roznieslo sa to. Hlavne medzi členov ostatných oddelení pre stavbu modelov a následky na seba nenechali dlho čakať. Vyliezli na 6 metrov vysokú vežu s kamerou a potom ma poprosili o dovolenie pozrieť sa na miniatúru cez hľadáčik. Všetci hovorili to isté: "veľmi dobré", "také jednoduché" a osobitne ich prekvapilo, keď videli, ako do seba všetko zapadalo, bez rozdielu vo farbe alebo perspektíve. Takmer nikdy nefilmovali modely spolu s nakrúcaním scény s hercami, všetci to robili samostatne a potom to v laboratóriu dávali dohromady a upravovali.
Pravdou je, že dnes je možné nesmierne množstvo vecí, o ktorých sme predtým nemohli ani snívať. A hoci tieto nové techniky sú stále vo vývoji, staré a osvedčené metódy môžu vedľa nich pretrvávať bez toho, aby nimi niekto opovrhoval alebo ich podceňoval. Vo filmoch sú scény, ktoré trvajú len sekundu a "nie sú hodné" toho, aby sa nimi zaoberala drahá postprodukcia; tiež sa môže stať, že nedostatok času alebo nečakaná udalosť od vás bude vyžadovať rýchle riešenie.
Predstavte si scénu, v ktorej sa osoba pokúša vlámať do dverí a spustí alarm; všetko sa dá postaviť, i so skutočným poplachovým systémom; alebo je možné spustiť alarm stlačením gombíka za kamerou. Je to podobné deťom zo skúmavky; príde deň, kedy budú ľudia ohúrení, že sa deti dajú počať i tradičnou cestou. Dávam prednosť tradičnému spôsobu!
Vojaci Atreidov prichádzajúci na pristávaciu plochu
Hrad Caladan
Postavili sme 160 cm vysoký model hradu a stojan, ktorý vo výške 8 metrov končil útesom. Ďalej sme postavili bazén veľký 22,86 x 18,29 m a systém zložený z vesiel, ktorý vytváral vlny. Navyše sme vytvorili štyri svahy, vysoké 4,5 m, ktoré mali vytvárať alternatívu vodných vírov, rozbíjajúcich sa o útes. Točilo sa v noci, s maľovaným pozadím temných mrakov s dažďom a bleskami.
Rojenie fremenov
Nafilmoval sa najskôr test, aby sme videli výsledok a určili presnú rýchlosť kamery, aj či nie je priveľa alebo primálo prachu. Test dopadol vynikajúco, nebolo potrebné nič upravovať a zmenšený model čakal na definitívne úpravy. Bol namontovaný na rám s nohami vysokými 1 m a umiestnený vedľa továrne.
Hlboká púšť
Vybrali sme púšť pri meste Juárez, na filmovanie všetkých púštnych sekvencií, medzi nimi i pokračovanie scény s vyrojením sa fremenov do púšte.
V reálnom zábere fremen schádza spolu s ostatými z vrcholu duny až za horizont; záber bolo treba doplniť bábkami v pohybe. Kamera sa postavila na 5 metrov vysokú vežu, ktorá bola dosť veľká, pretože slúžila i na inú prácu, ktorá sa nedala robiť priamo na piesku. Pre vysokú teplotu sa musel stanoviť rozpis prác, pretože filmovanie sa muselo napoludnie prerušiť: začínalo sa už o piatej ráno.
Z dreva sa spravilo lešenie, na ktoré sa namontovali všetky mechanizmy potrebné pre pohyb figúrok. To nebola maličkosť. Do Mexika sme ich zobrali približne 4 000, veľkosti 2,6 cm. Napriek tomu množstvu sme rýchlo zistili, že ich nebude dosť; počet som musel vynásobiť tromi, našťastie sme mali formičky na ich reprodukciu. Ďalší problém sme mali s kvalitou figúrok; vyzerali veľmi zle a je možné, že za to mohli zmeny vlhkosti a teploty; niekedy bolo viac figúrok na zemi ako na páse.
Samozrejme som tiež položil pred figúrky kulisu v tvare hrebeňa horského pásma, namaľovanú pieskovou farbou, aby sa zamaskovala. Musel som urobiť niekoľko dún v príslušnej mierke, aby niektoré figúrky akoby boli za nimi. V tomto prípade bola použitá i maľovaná obloha, pretože tá skutočná bola príliš oblačná - a my sme predsa boli na púštnej planéte Arrakis. Za model bolo postavené pozadie, ktoré zakrývalo skutočnú oblohu. Bolo sivé, s maľovanými akoby miznúcimi v diaľke.
Asi 60 cm pred kameru sa umiestnila "výkladná skrinka" s rozvíreným prachom - výsledkom bol dojem prašnosti, ktorá sa pri reálnych scénach v púšti robila veľkými ventilátormi.
Určili sme čas, za ktorý by osoba prešla daný počet metrov a túto rýchlosť sme potom v primeranom pomere použili i pri pohybe figúrok na modeli. Vďaka tomu aj keď v scéne boli aj reálni herci sa filmovalo normálnou rýchlosťou.
Harkonnenská fregata
Neviem, či mi nechcel rozumieť alebo odmietal môj nápad, proste sme sa nikam nepohli. Všetko bolo paralyzované. Nakoniec nezostalo nič iné, len zavolať Raffaellu, ktorá ma si vypočula a pochopila to, čo Devis nie. Nakoniec sa to podarilo ku spokojnosti všetkých.
Od tej noci sa Jimmy Devis stal mojim priateľom, a dohodli sme sa i na budúcej spolupráci.
Jednej noci sa však takmer zabil: spadol z vrcholu kulís do diery medzi kameňmi. Je možné, že ich výška presahovala i 10 metrov. Bola to noc, kedy sme dokončovali filmovanie modelu Štítového valu, s postavami lady Jessiky a jej syna Paula. Bola to tá scéna, pri ktorej postavy utekajú pred piesočným červom a schovajú sa v skalnej rozsadline. Po nakrútení scény s modelom sa pokračovalo ďalej. Museli na scéne nafilmovať šplhanie, pošmyknutie a Paulov pád a mnoho ďalších scén, medzi nimi i jednu, kde postava Paula musela skákať.
Jimmy Devis, operátor a režisér druhého stanovišťa evidentne nebol spokojný s tým, ako záber vyzerá a opakoval ho niekoľko krát. Čas súril, noc sa končila a Devis začal byť nervózny a doplatil na to. Po jednom so záberov sa rozhodol, že kaskadérovi sám ukáže, ako to má vyzerať. Bez rozmýšľania skočil a vzápätí spadol s príšerným rachotom dolu. Zlomil si niekoľko rebier, nohu na dvoch miestach a ešte pár ďalších kostí. Pochybujem, že kaskadérovi povedal, tak ako mne, že v budúcnosti by s ním rád v nových filmoch spolupracoval na ďalších skokoch.
Mesto Arrakeen
 |
 |
 |
Tento model sa skladal s kamennej hory, do ktorej boli vytesané jednotlivé domy mesta a v strede bola veľká brána, ktorá bola vchodom do paláca. Na vrchole bol hrad s veľkou bránou vo vysokom múre, ktorý ho obklopoval a chránil pred púšťou. Model bol veľmi veľký - 12 x 8 metrov, pretože v ňom mali byť explózie a oheň. Aby sa to dalo urobiť, vytvorili sme v modeli osobitné zóny, oslabiac ich tak, aby sa v určených bodoch po výbuchoch zrútili a pripravili sme kamene, prach a zem, ktoré mali byť pri explózií vyvrhnuté do vzduchu. Skladal sa a filmoval vonku, na parkovisku pred štúdiom a v noci.
Maxitrajler
 |
 |
 |
Model mal pasovať do scény časti lode s dverami, ktorými ju opúšťal Navigátor.
Reálna veľkosť lode by musela byť 190 x 190 metrov, výška 43 metrov; v modeli bolo 190 cm ekvivalentných 11 metrom. Plánovalo sa točiť v noci a aj preto musel byť model tak veľký, aby sa dal správne zacentrovať do obrazu a sedel do scény. Tá bola 75 metrov od kamery umiestnenej na 9 metrov vysokej veži + 1,5 metra ešte pripadalo na stojan. Model bol 4,8 metra od nej.
Model zahŕňal i časť podlahy prístavu, kde loď zostúpila, s dierou, cez ktorú sa dala vidieť skutočná podlaha. Smerom od lode otvor vytváral akýsi koridor, ktorý pokračoval ku kamere, takže ľudia, ktorí opúšťali loď a prichádzali k nej sami neboli zakrytí podlahou modelu.
Loď podopierali 4 "nohy", ktoré sa vysunuli pri pristátí; každá noha bola zložená so štyroch hydraulických trubíc, podobných štyrom ohromným stĺpom; zo stredu lode sa spúšťal výťah tvaru valca, v ktorom boli dvere a z rôznych miest modelu syčala para, ktorá sa rozplývala na zemi. Pohľad kamery bol nasmerovaný na spodok lode a zahŕňal podlahu až k horizontu, kde boli viditeľné svetlá mesta.
Pre tento film sa v štúdiách vytvorilo 75 scén. Napriek veľkosti štúdií boli niektoré tak veľké, že sa museli postaviť na ploche pred štúdiom. Pre ešte väčšie scény bolo nutné vycestovať za rozsiahlejšími plochami, akou bolo napr. parkovisko pred štadiónom Aztec.
Kulisy a modely boli úžasné svojim rozsahom, ale tiež zvláštnou krásou a detailným spracovaním. Navyše bolo všetko vytvorené špeciálne pre túto príležitosť: šaty, topánky, nábytok, zbrane... tento film nerecykloval ani vázičku, všetko bolo vyrobené v umeleckej dielni pre keramiku a vypálené v peciach určených práve na to. Bolo vytvorených 4000 kostýmov, v spolupráci so španielskou firmou. Z USA prišlo všetko elektrické a filmové vybavenie, kamery, montážny materiál, a pod.
 |
 |
Zdroje
- http://www.duneinfo.com Dune: Behind the Scenes
- Emilio Ruiz del Rio: Rodando Por El Mundo
